Použitie v domácnosti
Otázky na zváženie pri plánovanej inštalácii kotla na biomasu:
- Zásobovanie a skladovanie biomasy nie je do budov zaisťované potrubím a pri spaľovaní má nižšiu energetickú výhrevnosť ako olej, preto je nevyhnutné nájsť priestor pre skladovanie paliva
- Pri plánovaní systému a nákupe paliva musí byť zvážená jeho kvalita
- Domáce kotle sú väčšie než im zodpovedajúce kotle na fosílne palivá
Zdroje
Medzi zdroje biomasy patria:
Drevo
- Palivové drievka či drevo pripravené na spaľovanie v krboch či kachliach
- Odpady a vedľajšie produkty lesného priemyslu, kôra, piliny a hobliny, odrezky a ďalšie pozostatky z ťažby dreva
- Energetické plodiny: vŕba, topoľ
Slama a poľnohospodársky odpad
- Slama z kukurice, repky
- Odpad zo zberu, škrupiny z kokosových orechov, zvyšky z kukuričných kláskov
- Zvyšky a vedľajšie produkty zo spracovateľského priemyslu, zvyšky po spracovaní cukrovej trstiny
Drevené brikety
Sú vyrábané z dreveného odpadu, ako napríklad piliny a hobliny, ktoré sú lisované pod veľkým tlakom. Vďaka svojej nízkej vlhkosti je výhrevnosť brikiet vyššia než pri dreve. Taktiež vďaka vysokej hustote vzhľadom k objemu prebieha proces spaľovania pomaly a pozvoľna.
Pelety
V EÚ v posledných rokoch niekoľkokrát vzrástla výroba granulátu získavaného z drevného odpadu. Pelety sú už veľa rokov využívané na vykurovanie verejných budov a domácností a ich výroba je najrozšírenejšia vo Švédsku a v Rakúsku, kde majú rozsiahle zalesnené plochy.
Pelety sa vyrábajú z dreveného odpadu, ktorý vzniká pri lesnom hospodárení. Najbežnejším odpadom sú piliny a hobliny. Technicky je tiež možné vyrábať pelety z kôry, energetických plodín a zo slamy.
Energetické plodiny
Existuje obmedzená možnosť využitia lesného palivového dreva z drevárskeho priemyslu alebo zo slamy z poľnohospodárskeho priemyslu. Aby bolo možné zvýšiť množstvo biomasy využívanej pre energetické účely, bude zrejme potrebné zriadiť plantáže s energetickými plodinami.
Energetické plodiny sú charakterizované vyššou ročnou rýchlosťou rastu, vyššou výhrevnosťou, vyššou odolnosťou voči chorobám a škodcom a relatívne nižšími pôdnymi nárokmi. Rozhodujúce je zabezpečiť mechanizáciu pre agrotechnické činnosti súvisiace s pestovaním a zberom plodín. Energetické plodiny je možné zbierať v priemere každé dva až tri roky po dobu 15 - 20 rokov pred ich výmenou za iné plodiny.
Premena biomasy na energiu
Spaľovanie je využívané ako najrozšírenejší a najjednoduchší spôsob získavania energie z biomasy. Proces horenia generuje až 90 % z energie celosvetovo získavanej z biomasy. Biomasa je vo všetkých uvažovaných krajinách vhodná k priamemu spaľovaniu.
Výhrevnosť produktov z biomasy je nižšia než pri konvenčných palivách, a to nasledovne:
- Žltá slama 14,5 MJ/kg
- Šedá slama 15,2 MJ/kg
- Drevený odpad 13 MJ/kg
V porovnaní s:
- Čierne uhlie 25 MJ/kg
- Zemný plyn 48 MJ/kg
Dopady na životné prostredie
Biomasa je dôležitá z rôznych dôvodov:
- Nepoškodzuje životné prostredie: množstvo oxidu uhličitého uvoľneného do ovzdušia pri spaľovaní je kompenzované rovnakým množstvom oxidu uhličitého pohlcovaného rastlinami pri fotosyntéze
- Uvoľňovanie oxidu siričitého a oxidov dusíka (základné zložky, ktoré spôsobujú kyslé dažde) je nižšie než v prípade fosílnych palív
- Kúrenie biomasou sa stáva nákladovo efektívnejšie, nakoľko ceny biomasy sa na trhu s palivami stávajú konkurencieschopnejšie
- Využívanie biomasy taktiež umožňuje lepšie hospodárenie s pôdou a zužitkovanie odpadu.
