Kritériá

 
     
 

Použitie v domácnosti

Otázky na zváženie pri plánovanej inštalácii kotla na biomasu:

  • Zásobovanie a skladovanie biomasy nie je do budov zaisťované potrubím a pri spaľovaní má nižšiu energetickú výhrevnosť ako olej, preto je nevyhnutné nájsť priestor pre skladovanie paliva
  • Pri plánovaní systému a nákupe paliva musí byť zvážená jeho kvalita
  • Domáce kotle sú väčšie než im zodpovedajúce kotle na fosílne palivá

Zdroje

Medzi zdroje biomasy patria:

Drevo

  • Palivové drievka či drevo pripravené na spaľovanie v krboch či kachliach
  • Odpady a vedľajšie produkty lesného priemyslu, kôra, piliny a hobliny, odrezky a ďalšie pozostatky z ťažby dreva
  • Energetické plodiny: vŕba, topoľ

Slama a poľnohospodársky odpad

  • Slama z kukurice, repky
  • Odpad zo zberu, škrupiny z kokosových orechov, zvyšky z kukuričných kláskov
  • Zvyšky a vedľajšie produkty zo spracovateľského priemyslu, zvyšky po spracovaní cukrovej trstiny

Drevené brikety
Sú vyrábané z dreveného odpadu, ako napríklad piliny a hobliny, ktoré sú lisované pod veľkým tlakom. Vďaka svojej nízkej vlhkosti je výhrevnosť brikiet vyššia než pri dreve. Taktiež vďaka vysokej hustote vzhľadom k objemu prebieha proces spaľovania pomaly a pozvoľna.

Pelety
V EÚ v posledných rokoch niekoľkokrát vzrástla výroba granulátu získavaného z drevného odpadu. Pelety sú už veľa rokov využívané na vykurovanie verejných budov a domácností a ich výroba je najrozšírenejšia vo Švédsku a v Rakúsku, kde majú rozsiahle zalesnené plochy.
Pelety sa vyrábajú z dreveného odpadu, ktorý vzniká pri lesnom hospodárení. Najbežnejším odpadom sú piliny a hobliny. Technicky je tiež možné vyrábať pelety z kôry, energetických plodín a zo slamy.

Energetické plodiny
Existuje obmedzená možnosť využitia lesného palivového dreva z drevárskeho priemyslu alebo zo slamy z poľnohospodárskeho priemyslu. Aby bolo možné zvýšiť množstvo biomasy využívanej pre energetické účely, bude zrejme potrebné zriadiť plantáže s energetickými plodinami.
Energetické plodiny sú charakterizované vyššou ročnou rýchlosťou rastu, vyššou výhrevnosťou, vyššou odolnosťou voči chorobám a škodcom a relatívne nižšími pôdnymi nárokmi. Rozhodujúce je zabezpečiť mechanizáciu pre agrotechnické činnosti súvisiace s pestovaním a zberom plodín. Energetické plodiny je možné zbierať v priemere každé dva až tri roky po dobu 15 - 20 rokov pred ich výmenou za iné plodiny.

Premena biomasy na energiu

Spaľovanie je využívané ako najrozšírenejší a najjednoduchší spôsob získavania energie z biomasy. Proces horenia generuje až 90 % z energie celosvetovo získavanej z biomasy. Biomasa je vo všetkých uvažovaných krajinách vhodná k priamemu spaľovaniu.

Výhrevnosť produktov z biomasy je nižšia než pri konvenčných palivách, a to nasledovne:

  • Žltá slama 14,5 MJ/kg
  • Šedá slama 15,2 MJ/kg
  • Drevený odpad 13 MJ/kg
    V porovnaní s:
  • Čierne uhlie 25 MJ/kg
  • Zemný plyn 48 MJ/kg

Dopady na životné prostredie

Biomasa je dôležitá z rôznych dôvodov:

  • Nepoškodzuje životné prostredie: množstvo oxidu uhličitého uvoľneného do ovzdušia pri spaľovaní je kompenzované rovnakým množstvom oxidu uhličitého pohlcovaného rastlinami pri fotosyntéze
  • Uvoľňovanie oxidu siričitého a oxidov dusíka (základné zložky, ktoré spôsobujú kyslé dažde) je nižšie než v prípade fosílnych palív
  • Kúrenie biomasou sa stáva nákladovo efektívnejšie, nakoľko ceny biomasy sa na trhu s palivami stávajú konkurencieschopnejšie
  • Využívanie biomasy taktiež umožňuje lepšie hospodárenie s pôdou a zužitkovanie odpadu.

Inštalácia Ďalšie informácie
Ekonomika